Končíte inžinierske štúdium a kladiete si otázku, či doktorandské štúdium je pre Vás tá správna voľba? Zhrnuli sme hlavné výhody a možnosti doktorandského štúdia na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline a predstavíme dva úspešné výskumné tímy, ktorých súčasťou môžete byť aj Vy.
Na výber máte hneď z troch študijných programov doktorandského štúdia, a to študijný program Aplikovaná informatika, Inteligentné informačné systémy alebo Manažment.
Doktorandské štúdium na FRI UNIZA má viacero výhod, ktoré môžete počas neho využiť:
- máte možnosť pokračovať v štúdiu oblasti, ktorá Vás najviac bavila počas štúdia na FRI,
- môžete sa zapojiť do zaujímavých výskumných tém a špičkového výskumu,
- niektoré témy sú vypísané v spolupráci so Spoločným výskumným centrom Európskej komisie (JRC) a časť štúdia môžete absolvovať v zahraničí,
- spoznáte ďalších kolegov, ktorí sa venujú výskumu v rovnakej oblasti a s ktorými budete môcť spolupracovať,
- môžete vycestovať na výskumné stáže do rôznych krajín sveta, navštevovať svetové konferencie, kde sa dozviete aktuálne trendy „z prvej ruky“,
- svoje vedomosti viete odovzdať mladším kolegom a aktívne meniť spôsob výučby na fakulte podľa Vašich skúseností,
- štúdium na doktorandskom stupni neznamená, že nemôžete popri ňom pracovať, práve naopak, externá forma štúdia Vám umožňuje získané vedomosti a zručnosti aplikovať do praxe a rozvíjať Vašu osobnosť po vedeckej i praktickej stránke,
- svojimi nápadmi pomôžete fakulte rásť.
Výskumných oblastí a tém dizertačných prác, na ktoré sa môžete prihlásiť, je viacero a veríme, že spomedzi nich si vyberiete tú, ktorá Vás najviac osloví. Vypísané témy dizertačných prác ako aj všetky informácie o podaní prihlášky nájdete TU.
Termín na podanie elektronickej prihlášky je do 31. mája. V prípade akýchkoľvek otázok neváhajte kontaktovať referát pre doktorandské štúdium alebo prodekana pre vedu a výskum.
Na Fakulte riadenia a informatiky UNIZA pôsobia viaceré úspešné výskumné tímy zaoberajúce sa rôznymi oblasťami výskumu ako napríklad aplikáciou informatiky do oblasti dopravy a biomedicíny.
Všimli ste si, že na cestovných poriadkoch železníc na Slovensku a v Českej republike nájdete označenie „KST-FRI-Žilinská univerzita“? Na Katedre softvérových technológií sa vývoju softvéru pre železnice (ŽSR, SŽDC, AŽD...) venujeme už viac ako 20 rokov. Okrem softvéru pre tvorbu grafikonov a cestovných poriadkov sa nami vytvorený softvér používa aj na riadenie železničnej dopravy (viac ako 6000 km tratí v Českej republike aj na Slovensku). V súčasnosti spolupracujeme na projekte pre autonómne vedenie vlaku (vlaky bez rušňovodiča).
Ide o projekt s názvom Automatic Train Operation over European Train Control System (ATO over ETCS) v rámci Horizon 2020, Shift2Rail, X2Rail-2 WP4. Cieľom projektu je vyvinúť a otestovať na reálnej železničnej trati funkčný demonštrátor ATO over ETCS, ktorý bude schopný v reálnom čase automaticky viesť vlak tak, aby bol v prvom rade dodržaný stanovený cestovný poriadok a splnil všetky bezpečnostné obmedzenia. Na úsekoch a hnacích vozidlách vybavených touto technológiou bude následne možná automatizácia celej dopravy.
Úlohou Katedry softvérových technológií bol vývin časti ATO-TS v spolupráci s firmou AŽD Praha, ktorá vyvíja časť ATO-OB a realizuje celý projekt. V súčasnej dobe je projekt vo fáze implementácie a testovania algoritmov. V priebehu druhej polovice roka 2019 by malo dôjsť k funkčnému testovaniu demonštrátora na železničnej trati Čížkovice-Obrnice prevádzkovanej AŽD.
V oblasti biomedicínskej informatiky pôsobí na Fakulte riadenia a informatiky výskumná skupina cell-in-fluid, ktorá sa zameriava na modelovanie a simulácie procesov zahrňujúcich pohyb elastických objektov vnútri kvapaliny. Výskumná skupina získala prvé miesto v súťaži o Inovatívny čin roku 2012 v kategórii Medzinárodná kooperácia za diagnostický prístroj (mikrofluidický čip na zachytanie rakovinových buniek cirkulujúcich v krvi) vyvinutý v spolupráci s viacerými rakúskymi zdravotníckymi inštitúciami. Princípom je vytvorenie „pasce“ na rakovinové bunky, ktorá by ich dokázala zadržať a oddeliť ich od zdravých častí krvi. Na vývoji spolupracovala výskumná skupina cell-in-fluid s univerzitou Fachhochschule St. Pölten, výskumným ústavom Austrian Institute of Technology a nemocnicou Landesklinikum Krems.
Výskumná skupina taktiež implementovala rozšírenie softvérového voľne dostupného balíčka ESPResSo, ktoré umožňuje simulácie elastických objektov vnútri kvapaliny. Viac informácií o výskumnej skupine cell-in-fluid nájdete tu.